Aby sme sa mohli o svoju mačku správne starať je potrebné pochopiť, čo sa nám snaží povedať. Hoci mačky nevedia hovoriť ľudskou rečou svojím správaním sa nám snažia naznačiť, čo práve potrebujú. Mačky komunikujú pomocou zvukov, širokej škály výrazov tváre a  postojom tela. Každý, kto s mačkou žije, s ňou aj hovorí ako so svojím najlepším priateľom alebo svojím dieťaťom. Mačka vycíti radosť aj smútok a svojím jemným pritúlením nám dá najavo, že je tu pre nás.
Aby sme mačke rozumeli je potrebné, aby sme poznali ako sa dorozumievajú mačky medzi sebou. Mačky majú medzi sebou jasný systém v dorozumievaní, ktorý mačka používa aj pri komunikovaní s človekom, plus k nim niekedy pridáva jedinečné signály, ktoré používa len pri styku so svojím majiteľom. Každá mačka má vlastný dialekt. Každý majiteľ sa časom naučí, čo tieto signály znamenajú.
Správanie mačky k človeku je jednoznačne podmienené jej doterajšími skúsenosťami s ním. Mačky, ktoré od malička vyrastali s ľuďmi, považujú človeka za akési iné plemeno mačky. A preto mačka automaticky predpokladá, že aj človek ovláda mačaciu reč. Ak človek nerešpektuje signály, ktoré mu mačka svojím telom, hlasom a pod. dáva, môže mu mačka uštedriť seknutie labkou. V tomto prípade to však nie je chyba mačky, ale človeka. Ona ho predsa varovala. Mačky si ľudskú reč vykladajú na základe tónov. Mačka vie kedy ju chválite a kedy haníte. Veľmi dobre rozumie čo znamená "nie" alebo "nesmieš". Mačky nemajú radi krik a hluk a preto sa radšej ukryjú.
Mačka rozumie aj reči ľudských očí. Aj keď v mačacej reči priami pohľad do očí znamená hrozbu, mačka žijúca s človekom pochopí, že človek tým jednoznačne hrozbu nevyjadruje, práve naopak.
Pravidelným používaním určitých slov k vyjadreniu nejakého príkazu alebo požiadavky, mačku naučíme na cielené návyky. Najlepšie je to spojiť s maškrtou alebo obľúbenou hračkou.