Spánok cicavcov
31. 3. 2007
Všetky cicavce zdieľajú podobnú štruktúru spánku – pokojný a REM spánok, ale čo sa týka dĺžky oddychu, frekvencie a trvania REM fázy, umiestnenia či polohy pri spánku, existuje množstvo odlišností medzi jednotlivými druhmi.
Ježko spí skrútený do klbka a ak by hrozilo nebezpečenstvo, uchýlil by sa k valcovej obrane.
Plch, ak ho nik nevyruší, spí 15 hodín denne a na jeseň je to dokonca až 22 hodín denne. A keď začne padať sneh, schová sa, schúlený do klbka, do teplej nory na dlhý zimný spánok.
Zívanie je spoločné pre mnohé tvory. Vo všeobecnosti pri cicavcoch je zívanie reflexným prejavom potreby spánku. Avšak je aj mnoho výnimiek. Keď zíva vlk, určite to nie je preto, že by bol unavený. Práve naopak, jeho zívanie je rýchlo nasledované brechaním. Vlci zavýjajú v rámci prípravy na nočný lov. Hroch zas zíva kvôli tomu, aby ukázal svoje zuby.
Koala žije na eukalyptoch spásajúc ich listy. Keďže ich nutričná hodnota je skoro nulová, poskytujú tak málo energie, že letargická koala strávi väčšinu svojho času energiu šetriacim, 18 hodinovým spánkom.
Mačka je veľkým fanúšikom spánku – strávi ním až tri štvrtiny svojho života, teda aspoň domáca, ktorá dokáže spať až 18 hodín denne. Keď mačka zíva, je to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo je unavená. Divá mačka je však oveľa aktívnejšia ako jej príbuzná mačka domáca a kvôli celonočnému lovu je nútená spať len 5 až 6 hodín cez deň.
Lemur z Madagaskaru prespáva na najvyšších konároch stromov, aby sa uchránil pred svojimi predátormi. Cez deň sa bezstarostne prechádza a prijíma potravu pomedzi zdriemnutia, počas ktorých si uvolní údy a vystrie ich na slnko.
Leňochod je tiež veľmi spavý živočích. Žije visiac z konárov stromov, spiac alebo aspoň driemkajúc 90 % svojho času.
V porovnaní so spomínanými spáčmi, piskor je prirodzený nespavec. Je taký malý, že rýchlo stráca telesné teplo, kvôli čomu musí neustále jesť. Dve až tri hodiny bez jedla stačia na to, aby zomrel, takže jeho spánok nemôže trvať dlhšie ako pár minút naraz.
Plachý srnec spí len 4 hodiny denne a keď sa srna stará o mláďa, spí dokonca len 1,5 hodiny denne. Nikdy nezatvorí oči na dlhšie ako 10 minút a má taký ľahký spánok, že každý, aj ten najslabší závan nebezpečia ju okamžite prebudí.
U cicavcov vo všeobecnosti platí, až na pár výnimiek, akou je piskor, že čím väčšie zviera, tým menej spí. Je to spôsobené tým, že veľké zvieratá, a to najmä bylinožravce, musia stráviť tak veľa času jedením, že si nemôžu dovoliť dlho spať.
Slon spí len 4 – 5 hodín za noc a dve hodiny z toho sú postojačky. Slonie hlasné zívanie má najmä spoločenský význam. Nesignalizuje totiž samotnú potrebu spánku, ale upozorňuje celé stádo, že je načase pripraviť sa na noc. Žirafa spí ešte menej a navyše celý čas postojačky. Keby si ľahla, mala by veľký problém vstať a pravdepodobne by zomrela od hladu alebo by ju napadol lev.
Ako dlho a tvrdo zvieratá spia závisí tiež od toho, kde trávia noc. Samozrejme, čím bezpečnejšie a pohodlnejšie miesto, tým dlhší a hlbší spánok. Keď sa porovnajú dve zvieratá rovnakej veľkosti, predátori ako medveď alebo lev spia dlhšie ako ich korisť. Zvieratá ako zajac alebo antilopa sú stále ostražité a spia ľahko, v pohotovosti v nedlhých ukradnutých chvíľach.
Morské cicavce si vyvinuli niekoľko typov spánku špeciálne prispôsobených životu vo vode a vedomému dýchaniu. Tuleň si pod vodou dokáže zdriemnuť a rozlišuje sa u neho spánok na pomalej vlnovej dĺžke, počas ktorého pláva a nadychuje sa na povrchu, a REM spánok, počas ktorého dych zadržiava. Mrož spí väčšinou na pol hemisféry naraz a strieda to s krátkymi periódami obojstranného spánku s REM fázami. Delfín spí pravdepodobne tiež len na jednu polovicu mozgu naraz, aby druhá polovica zostala v pohotovosti koordinovať plávanie a dýchanie. U delfína je veľmi ťažké zachytiť REM spánok, takže je tu domnienka, že spí len na pomalej vlnovej dĺžke.
Ako dôsledok dlhého vývojového procesu, primáty sa tešia najrafinovanejšiemu spánku v zvieracej ríši. U ostatných cicavcov je spánok rozdelený na periódy spánku a bdenia nerovnakej a premieňajúcej sa dĺžky. Šimpanzy, gorily a orangutany spia v jednom dlhom úseku, zvyčajne v noci, veľmi podobne ako ľudia.
Ježko spí skrútený do klbka a ak by hrozilo nebezpečenstvo, uchýlil by sa k valcovej obrane.
Plch, ak ho nik nevyruší, spí 15 hodín denne a na jeseň je to dokonca až 22 hodín denne. A keď začne padať sneh, schová sa, schúlený do klbka, do teplej nory na dlhý zimný spánok.
Zívanie je spoločné pre mnohé tvory. Vo všeobecnosti pri cicavcoch je zívanie reflexným prejavom potreby spánku. Avšak je aj mnoho výnimiek. Keď zíva vlk, určite to nie je preto, že by bol unavený. Práve naopak, jeho zívanie je rýchlo nasledované brechaním. Vlci zavýjajú v rámci prípravy na nočný lov. Hroch zas zíva kvôli tomu, aby ukázal svoje zuby.
Koala žije na eukalyptoch spásajúc ich listy. Keďže ich nutričná hodnota je skoro nulová, poskytujú tak málo energie, že letargická koala strávi väčšinu svojho času energiu šetriacim, 18 hodinovým spánkom.
Mačka je veľkým fanúšikom spánku – strávi ním až tri štvrtiny svojho života, teda aspoň domáca, ktorá dokáže spať až 18 hodín denne. Keď mačka zíva, je to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo je unavená. Divá mačka je však oveľa aktívnejšia ako jej príbuzná mačka domáca a kvôli celonočnému lovu je nútená spať len 5 až 6 hodín cez deň.
Lemur z Madagaskaru prespáva na najvyšších konároch stromov, aby sa uchránil pred svojimi predátormi. Cez deň sa bezstarostne prechádza a prijíma potravu pomedzi zdriemnutia, počas ktorých si uvolní údy a vystrie ich na slnko.
Leňochod je tiež veľmi spavý živočích. Žije visiac z konárov stromov, spiac alebo aspoň driemkajúc 90 % svojho času.
V porovnaní so spomínanými spáčmi, piskor je prirodzený nespavec. Je taký malý, že rýchlo stráca telesné teplo, kvôli čomu musí neustále jesť. Dve až tri hodiny bez jedla stačia na to, aby zomrel, takže jeho spánok nemôže trvať dlhšie ako pár minút naraz.
Plachý srnec spí len 4 hodiny denne a keď sa srna stará o mláďa, spí dokonca len 1,5 hodiny denne. Nikdy nezatvorí oči na dlhšie ako 10 minút a má taký ľahký spánok, že každý, aj ten najslabší závan nebezpečia ju okamžite prebudí.
U cicavcov vo všeobecnosti platí, až na pár výnimiek, akou je piskor, že čím väčšie zviera, tým menej spí. Je to spôsobené tým, že veľké zvieratá, a to najmä bylinožravce, musia stráviť tak veľa času jedením, že si nemôžu dovoliť dlho spať.
Slon spí len 4 – 5 hodín za noc a dve hodiny z toho sú postojačky. Slonie hlasné zívanie má najmä spoločenský význam. Nesignalizuje totiž samotnú potrebu spánku, ale upozorňuje celé stádo, že je načase pripraviť sa na noc. Žirafa spí ešte menej a navyše celý čas postojačky. Keby si ľahla, mala by veľký problém vstať a pravdepodobne by zomrela od hladu alebo by ju napadol lev.
Ako dlho a tvrdo zvieratá spia závisí tiež od toho, kde trávia noc. Samozrejme, čím bezpečnejšie a pohodlnejšie miesto, tým dlhší a hlbší spánok. Keď sa porovnajú dve zvieratá rovnakej veľkosti, predátori ako medveď alebo lev spia dlhšie ako ich korisť. Zvieratá ako zajac alebo antilopa sú stále ostražité a spia ľahko, v pohotovosti v nedlhých ukradnutých chvíľach.
Morské cicavce si vyvinuli niekoľko typov spánku špeciálne prispôsobených životu vo vode a vedomému dýchaniu. Tuleň si pod vodou dokáže zdriemnuť a rozlišuje sa u neho spánok na pomalej vlnovej dĺžke, počas ktorého pláva a nadychuje sa na povrchu, a REM spánok, počas ktorého dych zadržiava. Mrož spí väčšinou na pol hemisféry naraz a strieda to s krátkymi periódami obojstranného spánku s REM fázami. Delfín spí pravdepodobne tiež len na jednu polovicu mozgu naraz, aby druhá polovica zostala v pohotovosti koordinovať plávanie a dýchanie. U delfína je veľmi ťažké zachytiť REM spánok, takže je tu domnienka, že spí len na pomalej vlnovej dĺžke.
Ako dôsledok dlhého vývojového procesu, primáty sa tešia najrafinovanejšiemu spánku v zvieracej ríši. U ostatných cicavcov je spánok rozdelený na periódy spánku a bdenia nerovnakej a premieňajúcej sa dĺžky. Šimpanzy, gorily a orangutany spia v jednom dlhom úseku, zvyčajne v noci, veľmi podobne ako ľudia.
